Tou cestou

Autor: Ján Španko | 5.4.2016 o 19:08 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Chodiť na boso má svoje čaro. Ale rovnako si na to musíte zvyknúť. Predsa len je to pre naše telo už nezvyčajné. Ako začínam ja... 

Prišlo to samo
Zažíval som deň ako každý iný. Ráno meditácia. Ďakovanie. Bežné výkony ako vysávanie, pranie, vyvetranie atď. Pri čítaní knihy som pocítil potrebu ísť znova von. Paradoxne to nebola žiadna duchovná kniha. Životopis s jedného našich hokejistov. A keď prišiel malý bráško. Podarilo sa mu vytiahnuť ma von.

Idem do toho
S tou myšlienkou chodiť na boso. Som sa chvíľu zahrával. Vážne len chvíľu. I keď pár krát som sa už prešiel prírodou naboso. Ale to bolo tak 30 minút maximálne. Dneska hneď ako som opustil betónovú džungľu. Som sa vyzul. Prvo ma napádalo, že cez tie kamienky ma to bude bolieť. Ale pravdou bolo, že som to skoro ani nevnímal. Áno venoval som zvýšenú pozornosť kam stúpam. Ale išlo to úplne hladko. Prechádzal som dlhú časť cesty po skalnatom úseku. Čakal som, že to bude horšie. Tráva a pole bola oproti tomu pohodová trasa. Cítiť čerstvú trávu na nohách je super.

Lezenie
Dorazili sme spolu s bráškom k menšej kamenej stene. On sám dal poznámku, že by sme ju mohli vyliezť. Súhlasil som. A keďže bolo 6 možností ako ju vyliezť. Skúšali sme to od tej najľahšej. Samozrejme naboso. Mal som na tých skalách akúsi väčšiu istotu. Predsa len bosá noha je bosá noha. Cítite tú skalu lepšie. Vyliezol som 5 náročností. Som už nedal. Na to už bolo treba viac premýšľať. Priznávam, že som si to viac užíval ako premýšľal. Určite si to niekedy ešte vyskúšam. A to si pamätám ako som pred pár rokmi povedal kamarátovi, že to s ním liezť nejdem. Že sa mám rád. A teraz som tu liezol s malým bráškom.

Pozdrav z lese
Zavelilo sa ide sa do lesa. Sprvu som sa obával o moje nožičky rozmaznané topánkami. Ale sám som sa divil. Konáre nekonáre išlo to. Preliezol som aj po pár stromoch zvalených na zemi. Ihličie na zemi mi dokonca bolo príjemné. Vždy lepšie ako tie hrubé konáriky trčiace zo zeme. Les mi dodal na pohode.

Betónová džungla
Pri návrate z prírody domov. Som sa cítil úžasne vyrovnaný. Úplne spokojný. Hlavne aj pokojný. I keď som vedel, že ma čaká zostup po kamenej cestičke. Nevadilo mi to. Výslovne som si užíval každý jeden krok. Dokonca ma vyplašil pes. Ja som ho vážne vedľa seba za plotom nevidel. Bol som úplne inde. Nástup na betón mi prišiel iný. Divný. Zrazu som sa cítil tak neviem to presne opísať. Ísť bosou nohou po betóne mi už neprišlo také super. Ale napriek tomu som to vydržal. Var sa nebudem obúvať. Zvlášť keď topánky nesiem v ruke. Až sme došli domov. Výťah. Krátky rozhovor so susedou. A šup pozdraviť vodu.

Záver
Prechádzka po prírode bosou nohou je skvelá. Určite to budem odteraz robiť pri každej príležitosti. Príroda mi takto skvelo nabíja. Ale kráčať neosobnou betónovou džungľou naboso. Tak to zatiaľ nie. Betón a asfalt mi stále príde taký neosobný. Zatiaľ náš vzájomný vzťah má trhliny. Moju obuv. Možno raz prelomím aj to. A zaradím sa do kategórie rebel. Chodí naboso vždy a všade...    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?